23. februára si
pripomíname 120. výročie narodenia popredného slovenského spisovateľa a pracovníka Matice slovenskej Jozefa Cígera-Hronského.
Jeho prozaické dielo, najmä jeho vrcholné romány Jozef Mak, Pisár Gráč a
Andreas Búr Majster tvoria jednu z najvýznamnejších línií modernej slovenskej
prózy. Prostredníctvom nestarnúcich rozprávok Smelý zajko, Budkáčik a
Dubkáčik či Tri múdre kozliatka vychovával detského čitateľa k láske k
slovenskej literatúre.
Jozef Cíger-Hronský, vlastným menom Jozef Cíger, sa narodil 23. februára
1896 vo Zvolene v rodine tesára. Základné vzdelanie nadobudol na
meštianskej škole v Krupine a ďalšie štúdium absolvoval na
maďarskom učiteľskom ústave v Leviciach. V rokoch 1917-1918 sa ako
vojak pešieho pluku zúčastnil na vojenských operáciách na talianskom fronte. Po
návrate pôsobil ako učiteľ na viacerých miestach.
V roku 1932 sa stal tajomníkom a v roku 1940 správcom Matice slovenskej v Martine. Založil tam novú tlačiareň, ktorá bola v tom čase najvýkonnejšou a najmodernejšou tlačiarňou na Slovensku, čím sa zaslúžil o veľký rozvoj vydavateľskej činnosti. Zakladal matičné časopisy a edíciu lacného a umelecky hodnotného čítania pre slovenskú dedinu. Bol niekoľkoročným redaktorom známeho detského časopisu Slniečko.
Hronský svojou tvorbou zaujal popredné miesto v slovenskej literatúre.
V popredí jeho diel stál obyčajný slovenský človek so svojimi každodennými
radosťami i starosťami. Medzi spisovateľove literárne prvotiny patria
zbierky U nás (1924), Domov (1925) či Medové srdce (1929). K vrcholným
dielam uznávaného literáta sa radia sociálne romány z 30. rokov 20.
storočia Chlieb (1931) a Jozef Mak (1933), v ktorých autor presvedčivo
vystihol sociálne a psychologické črty dedinského života. Do tohto obdobia
spadajú aj Hronského poviedkové súbory Podpolianske rozprávky (1932),
Tomčíkovci (1933) či Sedem sŕdc (1934). O rozvoj detskej literatúry sa
významne zaslúžil svojimi nestarnúcimi rozprávkovými knižkami Smelý zajko
(1930), Smelý zajko v Afrike (1931), Budkáčik a Dubkáčik (1932),
Sokoliar Tomáš (1932) alebo Traja bratia (1941).
Po skončení druhej svetovej vojny, z oprávnených obáv pred politickou
perzekúciou, emigroval Jozef Cíger-Hronský do cudziny. Cez Rakúsko a
Taliansko odišiel do Argentíny, kde si zarábal na živobytie výtvarníctvom.
Zomrel 13. júla 1960 v argentínskom meste Luján. Po páde komunizmu bola jeho
osobnosť občiansky, politicky i umelecky plne rehabilitovaná. Jeho telesné
pozostatky boli v roku 1993 prevezené a uložené na Národnom cintoríne
v Martine.
Zdroj: TASR
