V týchto dňoch uplynulo 165 rokov od narodenia Pavla Országha Hviezdoslava, najväčšieho slovenského básnika. Volajú ho aj básnikom národa, riešil osudy vlastného národa, spájal ich s osudmi ostatných národov a staval sa na stranu európskych humanistov.
Studnicou jeho inšpirácie bola príroda. Písal aj tzv. príležitostné básne, v ktorých citlivo a neraz veľmi presne komentoval zdvihy a pády národného života v časoch jeho silnejúceho útlaku. Jednoslovným pseudonymom Hviezdoslav si Pavol Országh naplnil sen z detstva, keď ho fascinoval pohľad na nekonečné priestory nočnej oblohy posiatej množstvom hviezd a súhvezdí.
Narodil sa 2. februára 1849 vo Vyšnom Kubíne. Študoval na gymnáziu v Miškovci, evanjelickom lýceu v Kežmarku a na právnickej akadémii v Prešove. V roku 1875 zložil advokátske skúšky v Budapešti. Povolaním právnik pôsobil v Martine, Senici, Námestove a v Dolnom Kubíne.
Od roku 1904 sa venoval výlučne literatúre. Prvú poéziu začal písať ako gymnazista v maďarčine a nemčine. Od roku 1867 tvoril už v slovenčine a tieto básne potom vydal v knižnom debute Básnické zbierky pod menom Jozef Zbranský.
Najplodnejším obdobím Hviezdoslavovej básnickej tvorby boli dve desaťročia pobytu v Námestove (1879-1899). Očarujúca hornooravská príroda, život a osudy prostého oravského človeka vtlačili jeho dielu originalitu a poetickú krásu. Práve tu napísal Hájnikovú ženu, eposy Ežo Vlkolinský a Gábor Vlkolinský, ale aj cykly Letorosty, Prechádzky jarom a Prechádzky letom.Popri lyrike a epike už ako zrelý umelec vytvoril drámu Herodes a Herodias. Protestom proti krutosti prvej svetovej vojny sú jeho Krvavé sonety.
V máji 1918 viedol slovenskú delegáciu na oslavách 50. výročia vzniku Národného divadla v českej Prahe. Do svojho prejavu vložil náznak možného blízkeho spolužitia Slovákov a Čechov. Preto koncom toho istého roku nadšene privítal vznik Československa. Pavol Országh Hviezdoslav zomrel 8. novembra 1921 v Dolnom Kubíne vo veku 72 rokov.
Zdroj: TASR
