Vo veku 74 rokov zomrel spisovateľ Ľuboš Jurík. Je autorom viac ako troch desiatok kníh, televíznych scenárov a divadelných hier.
Ľuboš Jurík sa narodil 14. septembra 1947 v Nových Zámkoch. Vyštudoval žurnalistiku na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
V rokoch 1992 - 1997 bol hovorcom predsedu Národnej rady SR Ivana Gašparoviča.
Jeho literárna tvorba obsahuje prozaické texty, eseje, publicistiku aj literatúru faktu, v neposlednom rade tiež knihy rozhovorov či televízne scenáre.
Ako prozaik debutoval v roku 1973 zbierkou poviedok Na Poľnej ulici.
Po roku 1989 sa Ľuboš Jurík začal venovať aj detektívnemu žánru - predovšetkým v cykle próz o detektívnych prípadoch reportéra AZ situovaných do medzivojnovej Bratislavy.
Bratislave a jej reáliám sa Jurík venoval v ďalších prozaických i spomienkových knihách.
Samostatnou kapitolou Juríkovej tvorby boli rozhovory s osobnosťami svetovej i domácej literatúry, ktoré vyšli vo viacerých publikáciách - Rozhovory (1975), Nepokojné dialógy (1983), Rozhovory o literatúre (1986), Pražské rozhovory (1987) a Americké dialógy (1993), Rozhovory po rokoch (2011) a Dialógy s hviezdami literatúry (2014). Jurík spovedal také osobnosti, ako boli Jaroslav Seifert, Jan Werich, Günter Grass, Alberto Moravia, Francoise Saganová, Norman Mailer, Joseph Heller či Wiliam Styron.
Svoju publicistickú prax i pôsobenie v parlamente zúročil v knihe esejí Eurochaos (1997), v spomienkach Pokušenie moci (2002), na ktoré nadviazalo dielo Poučenie z moci (2013). Význačnou knihou Ľuboša Juríka bol životopis s názvom Alexander Dubček. Rok dlhší ako storočie (2015).
Ľuboš Jurík získal za svoju tvorbu množstvo ocenení, okrem iného Cenu E. E. Kischa, Cenu Vojtecha Zamarovského a Prémiu Literárneho fondu. Bol držiteľom Krištáľového krídla (2008) spolu s Dušanom Rapošom a Jozefom Šuhajdom za knihu Slovenský bigbít a DVD s 10-dielnym televíznym seriálom. Literárny fond v roku 2015 ocenil aj jeho dielo o Dubčekovi.
Zdroj: TASR
