Deň Matice Slovenskej

Deň Matice Slovenskej

Založenie Matice slovenskej, ku ktorému došlo 4. augusta 1863 v Turčianskom Svätom Martine, symbolizuje vyvrcholenie snáh generácií slovenských predkov o vznik celonárodného spolku, ktorý by zjednotil Slovákov naprieč spoločenskými a náboženskými hranicami. Túto významnú historickú udalosť pripomína každoročne 4. augusta pamätný deň - Deň Matice slovenskej. Príslušný zákon prijali poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v októbri 1993.

Pre Slovákov je tento deň symbolom neustáleho úsilia, odvahy a jednoty svojich predkov, ktorí položili základy moderného slovenského národa, kultúry a vedomostí. Zároveň je výzvou na zachovanie a rozvoj týchto hodnôt i dnes.

Myšlienka založiť národnú kultúrnu inštitúciu, ktorá by rozvíjala slovenskú kultúru, jazyk a osvetu, sa zrodila počas boja Slovákov za jazykové a politické práva na začiatku 19. storočia. Prvou slovenskou celonárodnou inštitúciou bol spolok Tatrín, ktorý vznikol na podnet Ľudovíta Štúra v auguste 1844 v Liptovskom Svätom Mikuláši. Svoju činnosť rozvíjal do roku 1848. Práve na jeho činnosť o viac ako desať rokov neskôr nadviazala MS.

O niekoľko rokov neskôr, 6. a 7. júna 1861, sa zišli predstavitelia slovenského národa v Turčianskom Svätom Martine, aby po revolučných rokoch prijali a vyhlásili zásadný programový dokument. Ten určoval smerovanie k svojbytnosti slovenského národa. V prijatom Memorande národa slovenského bola aj požiadavka na založenie slovenského kultúrneho spolku a zároveň sa ustanovil dočasný výbor, ktorý už začiatkom augusta 1861 predložil uhorskému miestodržiteľstvu stanovy MS.

Nasledujúci rok sa 4. augusta v rámci vyvrcholenia osláv tisícročného jubilea príchodu Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu uskutočnilo v historickom centre Turca zakladajúce valné zhromaždenie MS. Podľa záznamov z kroník sa vtedy zišlo štyri až päťtisíc ľudí, čo bolo dovtedy najväčšie národné zhromaždenie na Slovensku. Za prvého predsedu bol na valnom zhromaždení zvolený katolícky biskup Štefan Moyzes a za prvého podpredsedu evanjelický superintendent Karol Kuzmány. Obaja symbolizovali spoluprácu medzi slovenskými katolíkmi a evanjelikmi.

V roku 1867 došlo k rakúsko-uhorskému vyrovnaniu s následnou stupňujúcou sa maďarizáciou v Uhorsku. Uhorské úrady sa pozerali na pôsobenie MS s nevôľou, až došlo po dvanástich rokoch jej činnosti - 12. novembra 1875 - k násilnému zatvoreniu Matice a zhabaniu jej majetku. MS obnovila svoju činnosť až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.

Matica slovenská položila základy modernej slovenskej kultúry, osvety a vedy. Na jej pôde vznikali prvé slovenské divadlo, film, múzejníctvo, archívnictvo či vedecké pracoviská. Matica Slovenská má na Slovensku 500 miestných odborov.

Zdroj: TASR

Ingrid Slaninková Foto: TASR

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame