Slovensko si pripomenulo 95 rokov od vzniku prvej Československej republiky. Pre Slovákov znamenal prechod z monarchie do modernej demokratickej republiky viac národnej slobody i občiansko-politického vývoja. Dušan Kováč z historického ústavu SAV: „Slováci sa po prvý raz stali občanmi, mohli voliť, rozhodovať o svojich predstaviteľoch. Po prvý raz vo svojich dejinách sa stali štátotvorným národom.“
Už na začiatku 1. svetovej vojny vznikali rôzne úvahy o možnostiach postavenia Slovákov v Európe. Keďže v dôsledku mnohoročnej tvrdej maďarizácie bolo v tom čase na Slovensku málo vzdelaných ľudí so slovenským národným povedomím, optimálnym bolo spojenie síl s národovcami z českých krajín. Túto česko-slovenskú orientáciu, ktorej priekopníkom bol prvý prezident Československa Tomáš G. Masaryk, si postupne osvojili aj vedúci slovenskí politickí predstavitelia v zahraničí i doma.
Veľa Slovákov a Čechov žilo pred začiatkom 1. svetovej vojny v Amerike. Žiadali právo na samostatnosť. Takúto požiadavku vzniesla Slovenská liga v Amerike. Zapísaná bola v Clevelandskej dohode z roku 1915. Keď Masarykovi ukázali predstavitelia Slovenskej ligy v Amerike počas jeho návštevy USA v roku 1918 Clevelandskú dohodu, tvrdil, že je už vývojom prekonaná. Masarykove aktivity v USA vyvrcholili 30. mája 1918 podpísaním Pittsburskej dohody o zriadení spoločného štátu, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú správu. Dňa 18. októbra 1918 Slováci a Česi uverejnili Vyhlásenie nezávislosti (Washingtonská deklarácia), v ktorej celému svetu oznámili vznik demokratickej ČSR.
V júni až septembri 1918 postupne Francúzsko, Veľká Británia, USA a Japonsko uznali za oficiálneho predstaviteľa budúceho Československa zahraničný čs. vrcholný orgán odboja, Národnú radu česko-slovenskú, založenú už vo februári 1916 vo francúzskom Paríži. Jej predstaviteľmi boli T. G. Masaryk, Edvard Beneš a Milan Rastislav Štefánik a ich diplomatické úsilie účinne podporovali vojenské úspechy čs. légií.
V júli 1918 české politické strany vytvorili ako domáci vrcholný orgán národnej a demokratickej revolúcie 30-členný Národný výbor česko-slovenský.
Nezávislosť Československa vyhlásil 28. októbra 1918 Národný výbor československý v Prahe. Od tohto dňa prevzal vládu a prijal aj prvý zákon o vzniku ČSR. Podpísali ho Vavro Šrobár, Anton Švehla, Alojs Rašín, František Soukup a Juraj Stříbrný. Týmto aktom oficiálne vznikla Československá republika. Dňa 30. októbra 1918 na zasadnutí v Martine sa vytvorila Slovenská národná rada. Prijala Deklaráciu slovenského národa, v ktorej sa stotožnila so spoločnou republikou Čechov a Slovákov. Martinská deklarácia Slovenskej národnej rady odobrila schválenie Základných štátoprávnych dokumentov vzniku ČSR.
Vyhlásenie Československého národného výboru v Prahe 28. októbra 1918 a Martinská deklarácia sa tak stali základnými dokumentmi vytvárania nového štátu.
Prezident Československej republiky Tomáš Garrigue Masaryk vymenoval 8. júla 1919 novú vládu. Boli v nej aj traja Slováci: Vavro Šrobár ako minister zdravotníctva, Milan Hodža ako minister unifikácie a Fedor Houdek ako minister výživy.
Existenciu ČSR aj jej hraníc neskôr potvrdili mierové zmluvy: versaillská s Nemeckom (1919), saintgermainská s Rakúskom (1919) a trianonská s Maďarskom (1920).
Zdroj: RTVS + TASR
