Slovensko v posledných rokoch dobieha západné krajiny viac cenami než výkonom ekonomiky. Kľúčovou brzdou je pritom spomalenie rastu produktivity práce. Krajina preto potrebuje zásadné štrukturálne reformy zamerané na oblasti ako školstvo a inovácie, verejné inštitúcie, zdravotníctvo alebo podnikateľské prostredie, aby oživila svoj rast. Ak sa to nezmení, Slovensku podľa nich hrozí, že pasca stredného príjmu sa stane realitou. Poukázali na to analytici Národnej banky Slovenska (NBS). Pripomenuli, že slovenská ekonomika v období okolo vstupu do Európskej únie (EÚ) veľmi rýchlo dobiehala vyspelejšie krajiny. V rokoch 2000 - 2008 rástol náš hrubý domáci produkt (HDP) na obyvateľa takmer dvojnásobným tempom v porovnaní s priemerom EÚ. Kým v roku 2000 bol tento ukazovateľ na úrovni 51 % priemeru EÚ, v roku 2008 to bolo už 72 %. Následne však prišla globálna finančná kríza a s ňou aj spomalenie. A ako upozornili analytici, po roku 2015 sa konvergencia k vyspelejším ekonomikám takmer zastavila a v regióne sa SR z kedysi dynamického lídra posunula na chvost krajín Vyšehradskej štvorky (V4). Najviac je cítiť spomalenie dobiehania v každodennom živote. Cenová úroveň Slovenska v roku 2024 dosiahla 81 % priemeru EÚ, ale príjmy domácností boli len na úrovni približne 73 %. Ako pripomenuli analytici NBS, „žijeme s cenami, ktoré sa vyrovnávajú rakúskym, ale peňaženka zostáva tenšia“. Ide o takzvanú pascu stredných príjmov. Tak ekonómovia nazývajú stav, keď krajina po úvodnom období rýchleho rastu nedokáže prejsť na výrobu s vyššou pridanou hodnotou a začne stagnovať.
Zdroj: TASR
