Takmer polovica dospelej populácie (46 percent) dosahuje nízku úroveň mediálnej gramotnosti, teda schopnosti kriticky pristupovať k mediálnym obsahom, rozumieť im a vedome ich vyhodnocovať. Ďalších 48 percent obyvateľstva možno považovať za stredne mediálne gramotných. Naopak, vysoká mediálna gramotnosť bola zistená iba u šiestich percent populácie. Vyplýva to z prieskumu Inštitútu pre verejné otázky (IVO) s podporou Nadácie Eset. Hoci respondenti vedia napríklad identifikovať manipulatívny titulok (70 percent), vybrať hodnoverný zdroj informácie (50 percent) a v oblasti informačných zdrojov vysoko dôverujú vedeckým a odborným autoritám (71 percent), v praktickom živote si pravdivosť informácií systematicky overuje iba 37 percent z nich. Väčšina (46 percent) si overuje pravdivosť informácie len „reaktívne“, teda len vtedy, ak už má konkrétne podozrenie a nie ako súčasť bežného mediálneho návyku. Naopak, až 27 percent respondentov priznáva, že si ju neoveruje nikdy. Výskum teda zistil, že každý druhý človek na Slovensku vykazuje kritický deficit overovacích kompetencií. Ten sa prejavuje pasívnym prijímaním informácií, subjektívnym pocitom zbytočnosti a nezáujmom, náchylnosťou na tzv. echo-komory - situácie, keď človek nekriticky preberá informácie od názorovo blízkych osôb. To predstavuje hrozbu pre celkovú odolnosť spoločnosti voči šíreniu dezinformácií a manipulácii verejnej mienky. Prieskum sa realizoval v apríli na vzorke 1038 respondentov starších ako 18 rokov.
Zdroj: TASR
