V piatok 21. augusta si pripomíname 58 rokov odvtedy, ako päť armád Varšavskej zmluvy - Sovietskeho zväzu, Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky a Poľska - vstúpilo na územie vtedajšieho socialistického Československa. Ich invázia zastavila reformný a demokratizačný proces známy ako Pražská jar.
Okupácia Československej socialistickej republiky z augusta 1968 sa v Slovenskej republike pripomína ako pamätný deň. Poslanci Národnej rady SR 3. novembra 2020 totiž rozhodli, že do zoznamu pamätných dní pribudne 21. august ako Deň obetí okupácie Česko-Slovenska. Invázia si vyžiadala do konca roku 1968 na Slovensku životy 38 osôb.
Invázia bola najväčšou ozbrojenou akciou v Európe od konca druhej svetovej vojny a začala sa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Zúčastnilo sa na nej 27 bojových divízií a jedna letecká armáda. Intervenčným jednotkám velil generál Ivan Grigorjevič Pavlovskij.
Už počas prvého dňa okupácie zomrelo na území Slovenska alebo bolo smrteľne zranených 20 ľudí. Výstrely pri Univerzite Komenského v Bratislave 21. augusta si vyžiadali napríklad životy Danky Košanovej, Jána Holíka či Stanislava Siváka. Na druhý deň, 22. augusta, počas demonštrácie na Námestí SNP spustili vojaci streľbu, v dôsledku ktorej zomrel vtedy len 16-ročný Peter Legner, neskôr zraneniam podľahol aj Jozef Szvityel. Na území Československa zomrelo v dôsledku okupácie celkovo 406 ľudí.
Hlavnou úlohou invázie bolo zastaviť demokratizačný proces v ČSSR. Na čele procesu stál Alexander Dubček, ktorý bol od januára 1968 prvým tajomníkom Ústredného výboru Komunistickej strany Československa.
Demokratizačný proces nachádzal pozitívny ohlas v celej spoločnosti, čo bol však aj dôvod, prečo sa o situáciu v ČSSR začali zaujímať predstavitelia Sovietskeho zväzu. Od 29. júna do 1. augusta trvalo známe rokovanie medzi členmi Predsedníctva ÚV KSČ a Politického byra ÚV Komunistickej strany Sovietskeho zväzu v Čiernej nad Tisou. O dva dni neskôr, 3. augusta 1968, v Bratislave predstavitelia Sovietskeho zväzu, NDR, Poľska, Maďarska a ČSSR podpísali tzv. Bratislavskú deklaráciu, v ktorej bola zakotvená aj doktrína - právo Sovietskeho zväzu intervenovať v spojeneckých štátoch.
O okupácii sa rozhodlo v Moskve 18. augusta 1968 na stretnutí generálnych tajomníkov komunistických a robotníckych strán krajín Varšavskej zmluvy. Pod tzv. pozývacím listom, ktorého originál odovzdal v júli 1992 ruský prezident Boris Jeľcin prezidentovi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky Václavovi Havlovi, boli podpísaní vtedajší predstavitelia konzervatívneho krídla KSČ Alois Indra, Drahomír Kolder, Oldřich Švestka, Antonín Kapek a Vasiľ Biľak.
Dubčeka a aj ďalších vedúcich predstaviteľov KSČ násilne previezli do Moskvy, kde sa v dňoch od 23. do 26. augusta 1968 konali rokovania. Ich výsledkom bolo prijatie tzv. Moskovského protokolu, ktorý zaručoval prítomnosť sovietskych vojsk v ČSSR dovtedy, pokiaľ v krajine nepominie hrozba odklonu od socializmu. Ako jediný z 26 českých a slovenských politikov protokol nepodpísal František Kriegel.
Pobyt sovietskych vojsk v ČSSR legalizovala zmluva zo 16. októbra 1968, ktorú 18. októbra 1968 schválilo Národné zhromaždenie. Dokument podporilo 228 poslancov, desať sa ich zdržalo a štyria hlasovali proti - Kriegel, František Vodsloň, Gertruda Sekaninová-Čakrtová a Božena Fuková.
Okupácia a pobyt sovietskych vojsk úplne zastavili reformný proces v ČSSR. V apríli 1969 nastúpil Gustáv Husák do funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a začalo sa obdobie normalizácie. V čase od 18. októbra do 4. novembra 1968 opustili Československo armády Bulharska, Maďarska, NDR a Poľska. Početné zastúpenie viac ako 73-tisícovej armády strednej skupiny sovietskych vojsk však v krajine zostalo.
Odchod sovietskych vojsk sa začal až 26. februára 1990, posledný transport prekročil východnú hranicu Slovenska 21. júna 1991. Tento proces bol formálne ukončený 25. júna 1991 podpisom Protokolu o ukončení odsunu. O dva dni neskôr opustil Československo z vojenského letiska Praha-Kbely aj posledný zástupca sovietskej armády generál Eduard Vorobjov, čím sa definitívne skončil 23 rokov trvajúci pobyt sovietskej armády v Československu.
Zdroj: TASR
