Platilo to rovnako pre vidiek i mestá. V Bratislave sa koncom 19. storočia každá slušná meštianska rodina starala o chudobného. Ten každý deň dostával jedlo a v panskej kuchyni mal dokonca svoj tanier i lyžicu. "Aj na vidieku pri štedrej večeri dávali na stôl jeden tanier navyše ako symbol toho, že keď príde pocestný, bude vítaný. Pohostinnosť a schopnosť podeliť sa aj s málom, to bolo krédo našich predkov," podotkla Nádaská.
Podľa nej Vianoce, ako sviatky lásky a pokoja, prinášali chudobným ľuďom bez domova chvíle radosti. "Pozývali ich na štedrú večeru, ktorá pozostávala z lokálnych jedál a zo surovín, ktoré boli v domácnosti dostupné," Hoci bolo jedál na štedrovečernom stole mnoho, symbolizovalo to hojnosť, z každého sa zjedlo jedno-dve sústa.
"Vianoce v minulosti boli najmä o duchovnej štedrosti, o tom, aby nikto nebol sám. Ľudia si spievali koledy, chodili koledníci a vinšovníci počas celých sviatkov," povedala etnologička. Dodala, že ako vzor a príklad od našich predkov si môžeme zobrať ich ochotu podeliť sa s druhými.
Zdroj: TASR
