Na Slovensku zarastá 300.000 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Je to územie väčšie než dve tretiny Trnavského kraja. Táto pôda by pritom mohla v čase klimatickej zmeny pomôcť farmárom zvládnuť nedostatok krmovín, vytvoriť príležitosti pre mladých hospodárov a zároveň vrátiť do krajiny vzácne lúky, pasienkové lesy aj zdroje pitnej vody. Upozornilo na to ochranárske združenie BROZ. Plochy začali zarastať po tom, keď sa na nich prestalo hospodáriť, najmä pre nízku ekonomickú návratnosť, komplikované vlastnícke vzťahy či nedostatočnú podporu hospodárenia v menej priaznivých oblastiach. Ide predovšetkým o bývalé lúky, pasienky a sady, ktoré pohltili náletové dreviny. Hoci sú v katastri stále vedené ako poľnohospodárska pôda, svojmu pôvodnému účelu už neslúžia. Tieto takzvané biele plochy dnes tvoria takmer 13 percent poľnohospodárskej pôdy Slovenska.
Ako pripomínajú ochranári, zarastená plocha automaticky neznamená viac biodiverzity ani kvalitnejšiu prírodu. Na mnohých miestach totiž zanikajú druhovo bohaté lúky a pasienky, kde žijú aj ohrozené druhy vtáctva, ako chrapkáč poľný či pŕhľaviar červenkastý. Preto je dnes dôležité začať citlivo obnovovať biele plochy. To znamená zachovať hodnotné stromy a kroviny a obnovovať predovšetkým tie lokality, kde zarastanie ohrozuje vzácne nelesné biotopy a druhy.
BROZ v spolupráci s miestnymi farmármi napríklad obnovilo približne 2500 hektárov opustenej poľnohospodárskej pôdy na Slovensku. V Slovenskom krase sa to ochranárom v spolupráci s miestnymi poľnohospodármi podarilo na desiatkach hektárov.
Na potrebu riešiť problematiku bielych plôch upozornila kampaň Pestrá krajina, ktorú spustili SOS/BirdLife Slovensko a BROZ - ochranárske združenie s podporou Agro-ekofóra.
Zdroj: TASR
