Folklorista Štefana Jerigu s hrdosťou hrá na svojej heligónke, ktorá má namiesto kláves gombíky. Jeho hudobný nástroj má viac než sto rokov, dnes sa už podobné nevyrábajú. Dôchodca, narodený kúsok od západoslovenského mestečka Myjava, sa ľudovej hudbe venuje už skoro 40 rokov.
„Ten folklór stále žije, oni si ho udržiavajú. Mladí si radi zaskočia aj pri súčasnej modernej muzike a tak si pripomenú, z ktorého kraja vlastne pochádzajú.“
Myjava sa nachádza približne 100 kilometrov na sever od hlavného mesta Bratislavy. Jej 12000 obyvateľov to má podstatne bližšie do Rakúska a ešte bližšie na Moravu. Na Slovensku je známa práve svojou folklórnou tradíciou.
„Tam dominuje cimbalová muzika. Tieto heligónky boli lacnejšia muzika než cimáalovky, ktorú si mohli dovoliť aj tí chudobnejší. Harmonika prispela k zábave na rôznych podujatiach, či to boli oslavy, krstenia, zabíjačky. Plnila a zrejme ešte bude mať to poslanie zabávať a ešte aj za lacnejší peniaz.“
Prečo má práve táto hudba na Myjave takú dlhú tradíciu, na to má Štefan Jeriga vlastné vysvetlenie:
„Slovensko je strecha Európy, tu sa prelínali kultúry, či je to južná, balkánska vetva, alebo severná, západná, germánske rody. U nás je kultúra najpestrejšia. Keďže život tu bol trošku náročný, aj tá kultúra je náročnejšia. Vezmime si pohyb – ľudia boli vystavení väčšiemu tlaku a museli sa obracať. Potom sa to odzrkadlilo aj v tanci. V každom prípade si myslím, že náš, kopaničiarsky, región je skromný. Povedal by som, že jeho najtypickejšou vlastnosťou je pomoc jeden druhému.“
Aj keď Štefan Jeriga tvrdí, že folklór je na Myjave stále všadeprítomný, predsa len sa špeciálne raz za rok mesto premení na výkladnú skriňu ľudového umenia. Tatiana Horešová z občianskeho združenia Kopaničiarsky región:
„To najnavštevovanejšie, najdôležitejšie podujatie je Medzinárodný folklórny festival v Myjave, ktorý sa koná každoročne tri dni v mesiaci jún.“
Myjava, to nie je len folklór ale aj slivovica. Tento typický destilát dopĺňa miestna klobása, chlieb s masťou a cibuľou a škvarkami. V okolí Myjavy je možné navštíviť sedem páleníc, v ktorých Vám vysvetlia, ako vypáliť tú správnu slivovicu. Okrem toho však región ponúka aj iné tradičné remeslá, ktorým sa dodnes venujú rôzni zanietenci. K nim patrí aj Miroslav Mareček.
„Je to košikárstvo, ktorému sa venujem zhruba od roku 1990. Teraz tu predvádzam prácu s pedikom, čo je vlastne tropická liana, ratanová, z ktorej sa vyrába prútie od milimetrového priemeru až do 10 milimetrového.“
Správny košikár musí mať silné ruky. Ešte dôležitejší je azda cit v prstoch. Podľa Miroslava Marečeka to však nestačí, pokiaľ sa človek nevyzná v rôznych druhoch vŕbového prútia.
„Na svete je okolo 300 druhov vŕby, ale na košikárske účely sa používa okolo 15 odrôd vŕby, najčastejšie vŕba americká, potom vŕba mandľovka, purpurea, alebo uralka. Väčšinou si ju košikári pestujú na poli.“
Pri prechádzke myjavskými lesmi a poliami môžete stále ešte stretnúť ženy v krojoch. Napríklad Elenu Živicovú.
„Mám oblečený pracovný turanský kroj, ktorý bežne cez deň nosievali ženičky. Mám oblečenú sukňu, ktorá bývala zväčša farebná. Podľa veku dievčaťa, alebo potom už ženy, bola pestrejšia, alebo tmavšia. Takisto pracovná zástera, blúzka. A na hlave mám tzv. ručník, ktorý si ženy doma škrobili a jedna druhej susedka viazali na hlave. Do nášho myjavského kroja patrí hlavne sviatočný kroj, ktorý je krásnej modrej slivkovej farby. Na Myjave je známa myjavská slivovica, takže od farby tej slivky sa odvíja aj farba nášho kroja.“
Nikoho neprekvapí, že kroje sa nosia stále menej. Zopár Myjavčaniek ich však doteraz nosí každý deň. Na omšu, počas sviatkov a rôznych výročí vytiahnu kroje zo skrine aj ženy, ktoré by si ich inokedy neobliekli. A aspoň jeden kroj sa nájde skoro v každej domácnosti.
Pravdepodobne najslávnejší myjavský rodák je Milan Rastislav Štefánik. Na svet prišiel roku 1880 v obci Košariská. Do dejín sa zapísal ako nielen ako generál a pilot. V Košariskách sa môžete vydať po jeho stopách. V obci je Štefánikovi venované múzeum. Čo sa tam dá vidieť?
„V múzeu môžete nájsť všetky jeho osobné veci, jeho fotografie rodiny, či priateľky z Paríža, veci, ktoré mal vo svojom parížskom byte. Taktiež tu máme jeho výstroj, lodný kufor, ktorý používal na svoje cesty, atď.“
Myjava a jej kultúra má mnoho tvárí. Folklór je len jednou z nich. Uzatvára Štefan Jeriga: „Žasnem nad tým, čo to všetko dáva človeku. Žasnem nad tým, že to nie je len nejaká zábava, ale podnet k vývoju človeka.“
Otázka tretieho kola hry:
Ako sa volá pre Myjavu typický destilát?
Vaše odpovede čakáme do 27. apríla na e-mailovej adrese: rsi_slovak@rtvs.sk. Ak stále uprednostňujete klasickú poštu, môžete využiť aj adresu: Rozhlas a televízia Slovenska, Rádio Slovakia Internacionál, Krajanská redakcia, Mlynská dolina, 845 45 Bratislava, Slovensko. Otázku tretieho kola našej hry nájdete samozrejme na našom webe: www.rsi.sk v slovenskej jazykovej sekcii. No a ešte jedna dôležitá informácia: Víťaza 3. kola vyžrebujeme a štvrté kolo našej hry odštartujeme 3. mája.
Poznate-Slovensko-3 Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
