Dnes /v utorok 26. apríla/ si pripomíname 30. výročie doteraz najväčšej jadrovej havárie - v atómovej elektrární v ukrajinskom Černobyle, ktorá mala veľký dosah nielen na životy ľudí v krajinách bývalého sovietskeho bloku, ale aj mimo neho. Radiácia sa po nehode dostala aj na územie vtedajšieho Československa, jej hodnoty však neboli život ohrozujúce. Ako informoval vtedajší výskumný pracovník Slovenského hydrometeorologického ústavu Štefan Škulec, rádioaktívne mraky vytvorené postupne emisiami zo zničeného černobyľského reaktora vnikli na územie Československa celkovo trikrát - 30. apríla, 3. až 4. mája a 7. mája 1986. Kontaminované bolo ovzdušie nad celým územím Československa, najviac však na severe Moravy, juhu a potom na východe, kde pršalo počas prechodu rádioaktívneho oblaku. SHMÚ v čase havárie podľa Škulca monitoroval nielen stupeň radiácie, ale dokázal aj predpovedať pohyb vzdušných más a mrakov kontaminovaných radiáciou. "Vzdušné prúdenie a počasie nad dotknutým územím Európy v období havarijných únikov v Černobyle spôsobilo, že na území Československa sa nenaplnili žiadne scenáre s extrémnymi dôsledkami," vyhlásil Škulec. Dodal, že územie Slovenska bolo zasiahnuté tromi vlnami kontaminovaných vzduchových prúdov. Najvyššiu kontamináciu zaznamenali v oblastiach, kde v tom čase pršalo, teda na južnom Slovensku v okresoch Dunajská Streda, Komárno, Lučenec, Nitra a na strednom Slovensku v okrese Žiar nad Hronom a Slovenská Lupča. "Slovensko malo špičkový monitoring, ale ľudí o zisteniach vtedy neinformovali," konštatoval Škulec s tým, že vláda nenariadila žiadne plošné opatrenia na obmedzenie ožiarenia. Informácie sa podávali na požiadanie vládnym orgánom a inštitúciám, médiá havárii nevenovali primeranú pozornosť. Špecialistka na radiačný monitoring SHMÚ Terézia Melicherová povedala, že SHMÚ monitoruje radiáciu už od roku 1962. Dôvodom bolo obrovské znečistenie atmosféry radiáciou spôsobenou nadzemnými skúškami jadrových zbraní v 40. a 50. rokoch. "Hodnoty beta rádioaktivity namerané v Československu počas roku 1962 v zrážkových vodách boli desaťkrát vyššie ako tie z roku 1986 po černobyľskej katastrofe," vyhlásila Melicherová. Skúšky atómových zbraní vo vzduchu či vo vode boli v roku 1963 medzinárodnou dohodou zakázané a úroveň radiácie sa postupne vrátila do normálu, až do roku 1986. "Hodnota maxima však vtedy bola desaťkrát menšia ako v roku 1962 a trvala len asi tri mesiace. Odvtedy sme na našich meteorologických staniciach nezaznamenali významné zvýšenia radiácie," zdôraznila. Ako povedala Martina Dubničková z Úradu verejného zdravotníctva, po havárii v Černobyle sa kontrolovalo najmä mlieko, ktoré obsahuje jód 131. Úrady ho sťahovali z predaja a keďže jód 131 má polčas rozpadu osem dní, po tomto čase sa mohlo toto mlieko použiť na výrobu syrov. Špeciálna pozornosť sa venovala pracovníkom salašov, ktorým sa preventívne podávalo jódové profylaktikum. Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v černobyľskej atómovej elektrárni na Ukrajine. V priebehu testu nového bezpečnostného systému vtedy došlo k prehriatiu a následnej explózii reaktora. Do vzduchu sa postupne, približne počas dvoch týždňov, uvoľňovali rádioaktívne látky, ktoré podľa smeru vetra postupovali cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu a zasiahli postupne územie takmer celej Európy. Silne boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajiny, Bieloruska a Ruska, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie asi 200-tisíc ľudí. Približne 70 percent rádioaktívneho spádu skončilo v Bielorusku. Podľa štatistík zahynuli priamo pri výbuchu dve osoby, v nasledujúcich dňoch zomrelo asi 300 ľudí a v priebehu ďalších rokov na následky choroby z ožiarenia asi 4 000 ľudí.
Jadrová katastrofa z ukrajinského Černobyľu spred 30 rokov by sa na Slovensku v súčasnosti už nemohla zopakovať. Ako uviedol generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru Peter Uhrík, jadrové reaktory pracujúce na Slovensku sú typovo úplne iné v porovnaní s reaktormi v Černobyle. Udalosť je však mementom, že technicky vyspelé a moderné reaktory sú len časťou záruk bezpečnosti, druhou zložkou je výcvik personálu, dodržiavanie predpisov a pravidelné sledovanie stanovených podmienok prevádzky. Ak je všetko splnené, podobná katastrofa by mala byť vylúčená," dodal Uhrík. Slovenské jadrové bloky sú podľa kontrolného orgánu už niekoľkonásobne zmodernizované. Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti. "Je to prísny a komplexný proces. Jeho príprava a realizácia trvá približne dva roky. Zariadenie sa porovnáva s aktuálne platnými pravidlami, čo vytvára tlak na modernizáciu zariadení," doplnil Peter Uhrík.
Zdroj: SITA
Branislav Grman Foto: TASR
