Tylová paličkovaná čipka Myjavskej pahorkatiny a Vajnorský ornament boli vo štvrtok slávnostne zapísané do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva UNESCO. Podujatie zorganizovalo Centrum pre tradičnú ľudovú kultúru pri SĽUK-u v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR. Zástupcovia predkladateľov úspešných nominácií si z rúk ministra kultúry prevzali certifikáty o zápise. Naposledy sa do zoznamu UNESCO zapisovalo v decembri 2016, odvtedy tam máme bábkarstvo. Minister kultúry Marek Maďarič vyzdvihol dôležitosť podujatia.
„V takto kontinuálne pestovaných zručnostiach, zvykoch a tradíciách, pretože to nehmotné kultúrne dedičstvo to sú práve takéto veci: tie zvyky, tie tradície, ten um. Tak v nich je skrytý charakter a identita tých konkrétnych komunít a v tom všeobecnom zmysle aj Slovákov ako takých. Ak tá kontinuita trvá, trvá niekedy aj stáročia, tak na to upozorňovať, vyzdvihovať to. Zápis do takého zoznamu v podstate koncentruje pozornosť verejnosti k tomu a povzbudzuje tých ľudí, ktorí sa to naučili od svojich rodičov, starých rodičov a je predpoklad, že sa to bude potom pestovať a vykonávať aj v budúcnosti. "
Paličkovaná čipka patrí k celosvetovým unikátom. Čipka z oblasti Myjavskej pahorkatiny je krehká a vzdušná. Vzniká pletením z jemnej bielej priadze na tylovej sieti pomocou množstva paličiek. Najprv sa objavila v obci Krajné, kde sa tento druh čipky udomácnil už v 80.tych rokoch 19. storočia. Tylová čipka si v tejto oblasti zachovala znaky belgickej tylovej čipky, s ktorou je vývojovo spätá. Pozoruhodná je plynulosť transmisie, ktorou sa znalosti, zručnosti i použitie tylovej čipky na odevných a interiérových textíliách prenášajú z generácie na generáciu až do súčasnosti.
Druhý zápis na zozname nehmotného kultúrneho dedičstva si vyslúžil Vajnorský ornament. Slovenské ľudové odevy sa zdobili v ornamentálnom štýle už od 19. storočia. Vo Vajnoroch a v dedinách v blízkom okolí Bratislavy poznačil dekór výšiviek, kraslíc a zviditeľnil sa aj v interiérovej nástennej maľbe. Zásluhu na jeho rozvoji mali miestne predkresľovačky vzorov, takzvané pisárky, ktoré boli zároveň autorkami výšiviek a malieb. Vo Vajnoroch bola ich najtvorivejšou predstaviteľkou Katarína Brúderová. Práve ona posunula výrazný lokálny ornamentálny štýl do novej polohy. Ornament sa tak priblížil svojím štýlom k prírode a náboženskej symbolike. Tradíciu vajnorského ornamentu možno nájsť i dnes, napríklad na výšivkách, krasliciach či maľbách na stene.
Zdroj: RTVS, TASR
