Šéfovia diplomacií V4 a ich kolegovia z Rakúska, Chorvátska a Slovinska sa na pondelkovom stretnutí v Budapešti zhodli na tom, že integrácia štátov západného Balkánu do EÚ by mala byť prioritou číslo 1. Rozširovanie totiž po nástupe komisie Jeana-Claudea Junckera zamrzlo. Štáty západného Balkánu tak mohli stratiť perspektívu a motiváciu pracovať na stabilite a reformách. „Všetky krajiny, ktoré sú dnes za týmto stolom, sú podporovateľom myšlienky rozširovania Európskej únie o krajiny západného Balkánu," vyhlásil slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Jeho maďarský rezortný kolega Péter Szijjártó ho doplnil slovami: „V prípade, že EÚ nedokáže urýchliť integračný proces na západnom Balkáne, hrozia nášmu regiónu vážne bezpečnostné hrozby."
Na Balkáne rastie v posledných mesiacoch etnické a medzištátne napätie. Problémy sú v Macedónsku a vyostrujú sa vzťahy aj medzi Srbskom a Albánskom, predovšetkým pre Kosovo. „Z bezpečnostného hľadiska nie je dobré, že sa téma integrácie západného Balkánu ocitla na druhej koľaji. Je pre nás všetkých mimoriadne dôležité, aby sa proces nezastavil, samozrejme so splnením všetkých kritérií, ktoré EÚ požaduje, zdôraznila chorvátska vicepremiérka zodpovedná za zahraničnú a európsku politiku Marija Pejčinovićová Burićova.
Ďalší rozmer integrácii Balkánu do Európy dodáva Rusko. Kremeľ si totiž všimol, že mnohé balkánske štáty už začínajú byť unavené zo zdĺhavého procesu približovania sa k EÚ. Moskva sa tak čoraz intenzívnejšie angažuje v tom, aby sa Balkán priklonil k Rusku. Nová srbská premiérka Ana Brnabičová však minulý týždeň vyhlásila, že ak by si mal Belehrad vybrať medzi úniou a Ruskom, vyberie si úniu. Zo štátov západného Balkánu majú k EÚ zatiaľ najbližšie práve Srbsko a Čierna Hora. Začali už reálne prístupové rokovania. Ostatné balkánske krajiny na to zatiaľ len čakajú.
Zdroj: RTVS
