Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo v roku 2000 18. december za Medzinárodný deň migrantov. Svetová organizácia tak reagovala na jav sústavného zvyšovania počtu ľudí meniacich svoje sídlo. Jeho cieľom je znásobiť úsilie zaistiť dodržiavanie základných a ľudských práv všetkých migrantov. Migrácia je pritom stará ako ľudstvo samo. Naši predkovia kedysi putovali za jedlom alebo vodou. Neskôr to boli masové sťahovania celých národov.
Podľa OSN je migrantom je každý, kto sa dlhodobo zdržiava na území inej krajiny, než je krajina jeho pôvodu. Vo svete je však aj mnoho vnútorných presídlencov, ktorí utiekli pred vojenským konfliktom, náboženským prenasledovaním alebo sa sťahujú z ekonomických dôvodov. Medzinárodná organizácia pre migráciu zaraďuje fenomén masívneho presídľovania početných skupín medzi najzávažnejšie otázky 21. storočia.
„Keby vytvorili všetci medzinárodní migranti celosvetovo jednu krajinu, tak by bola piatou najľudnatejšou krajinou sveta. Ak by sme zahrnuli vnútornú migráciu, tak každý siedmy človek na zemeguli žije a pôsobí mimo toho územia alebo miesta, kde sa narodil," uviedla Zuzana Vatráľová zo spomínanej organizácie.
Európa bola v minulosti miestom, odkiaľ ľudia masovo odchádzali pred vojnou, prípadne cestovali za prácou za oceán. Od roku 2015 sa však Starý kontinent zaradil k najvyhľadávanejším regiónom, kam sa z Afriky alebo Blízkeho východu vybrali státisíce ľudí. Usadiť sa snažia najmä v krajinách Západnej Európy a Škandinávie. „Európa nie je pripravená pomôcť celej zemeguli. Európa je pripravená pomôcť postupne tým, ktorí z politických dôvodov utekajú. To sú európske hodnoty: na prvom mieste je solidarita z dôvodu náboženského, politického alebo rasového útlaku," zamýšľa sa zakladateľ zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta prof. Vladimír Krčméry.
Podľa výskumnej štúdie Inštitútu pre verejné otázky zameranej na extrémizmus rastú v našej krajine xenofóbne nálady. Okrem zmeny politickej klímy k tomu prispieva aj migračná kríza. A to napriek tomu, že Slovensko nepatrí k cieľovým krajinám medzi utečencami. „To nie je dobrou vizitkou krajiny, že ani utečenec prchajúci pred vojnou by nechcel žiť v krajine, kde dopredu všetci tvrdia, že ho tam nechcú vidieť, dopredu sa vytvára predstava strachu, že každý, kto uteká pred vojnou, je potenciálny terorista, je to na škodu," myslí si europoslankyňa Monika Beňová.
Zdroj: RTVS
