Prezident Ivan Gašparovič opätovne nepodpísal nový zákon o pomoci v hmotnej núdzi. Poslanci totiž minulý týždeň neakceptovali jeho výhrady k novému zákonu a schválili ho v pôvodnom znení. Keďže parlament prelomil veto prezidenta, nový zákon sa začne od budúceho roka uplatňovať v praxi aj bez podpisu prezidenta.
Hlava štátu požadovala z okruhu prác, v rámci ktorých budú plnoleté sociálne odkázané osoby povinné odpracovať si základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,6 eura, vypustiť menšie obecné služby. V zákone tak chcel Gašparovič ponechať povinnosť odpracovať si túto dávku len v rámci dobrovoľníckej činnosti alebo pri prácach na predchádzanie mimoriadnej situácii a pri odstraňovaní následkov mimoriadnej situácie. Základnú dávku v hmotnej núdzi v sume 61,60 eura tak bude štát podľa schváleného zákona od budúceho roka vyplácať len tým plnoletým sociálne odkázaným osobám, ktoré mesačne odpracujú v rámci malých obecných služieb alebo dobrovoľníckych prác 32 hodín. Základným predpokladom tejto podmienky však bude, že mu takúto činnosť obec ponúkne.
Pre novelu zákona o hmotnej núdzi, ktorá zaväzuje poberateľov dávok k práci, bude musieť parlament pravdepodobne otvoriť Ústavu. Právnici aj poslanci zákon kritizujú.
Lucia Nicholsonová kritizovala zákon pre jeho možnú protiústavnosť už v parlamentnom pléne. Strana SaS ho ide teraz napadnúť na Ústavnom súde. Podľa poslankyne strana Smer vie, že novela je v rozpore s Ústavou. Napriek tomu však strana so samotnou filozofiou zákona súhlasí a chce, aby vstúpil do platnosti. Má sa mu však prispôsobiť Ústava.
Zmenu zákona pripúšťa aj premiér Robert Fico: „Niektorí tvrdia, že ide o nútenú prácu. My preto ponúkneme na opätovnú diskusiu, či by sme nedoplnili Ústavu.“ Podľa premiéra zákon môže určiť podmienky, ako je bezúhonnosť, či vykonanie verejnoprospešných prác ako podmienku na vyplatenie dávok v hmotnej núdzi.
Zdroj: SITA + RTVS
