Bývalí politickí väzni, politici, veľvyslanci, vojaci aj pamätníci augustových udalostí z roku 1968 si pri pamätnej tabuli pred Univerzitou Komenského v Bratislave uctili pamiatku obetí okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy. „Stojíme na mieste, kde vyhasli tri ľudské životy a dnes si uctíme aj všetkých ostatných, ktorí zomreli ako obete okupácie," privítal hostí Peter Sandtner, predseda Konfederácie politických väzňov Slovenska, ktorá podujatie každoročne organizuje. Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj predseda Národnej rady Andrej Danko, podpredseda parlamentu Béla Bugár ako i viacerí ministri, štátni tajomníci a poslanci. Obete okupácie si prišiel uctiť aj minister zahraničných vecí Rumunska Teodor-Viorel Melescanu, ktorý je na dvojdňovej návšteve Slovenska.
Podľa poslanca Národnej rady Jána Budaja je v tejto súvislosti potrebné pamätať na milióny životov, ktoré po invázii zasiahla takzvaná normalizácia. V tomto zmysle boli podľa neho okrem tých, čo pri invázii prišli o život, skoro všetci obyvatelia Československa „až na hŕstku kolaborantov". Vyzdvihol pritom osudy spisovateľa Dominika Tatarku, Natálie Gorbanevskej, ktorá proti invázií protestovala na moskovskom Červenom námestí a tiež kňaza Antona Srholca. „Česť pamiatke obetí a hanba okupantom a tým, ktorí ich obhajujú," zdôraznil. Na spomienkovej akcii vystúpil aj generál Svetozár Naďovič, ktorý bol po roku 1989 náčelníkom správy pre odsun vojsk z Československa. V roku 1968 bol vojakom. Tí podľa rozkazov proti okupantom nemali zasahovať. Podľa S. Naďoviča v tom čase nahradili armádu práve masy občanov. „Nebyť občanov, okupanti by to mali jednoduchšie," povedal.
Invázia zmarila všetky nádeje vkladané do obrodného demokratizačného procesu v komunistickej strane, Pražskej jari, s ktorou sa spája predovšetkým meno vtedajšieho prvého tajomníka Ústredného výboru KSČ Alexandra Dubčeka. V noci z 20. na 21. augusta vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy - Bulharska, Maďarska, Nemeckej demokratickej republiky, Poľska a Zväzu sovietskych socialistických republík vtrhli na územie Československa. Na „akte internacionálnej solidarity" sa nepodieľalo Rumunsko. Jednotky Poľska, Maďarska, Bulharska a NDR sa neskôr stiahli, no ZSSR rozmiestnil svoje vojská na území ČSSR. Sovietske vojská nakoniec odišli až v roku 1991. Po okupácii nastúpila takzvaná politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov. Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Okupácia si vyžiadala niekoľko desiatok mŕtvych a stovky zranených. Vojská za sebou nechali zničené cesty a rozstrieľané fasády domov. Podľa odhadov vtedajšieho ministerstva financií bola výška priamych škôd 1,4 miliardy vtedajších korún. Neskôr boli škody odhadnuté na 4,48 miliardy korún, nepriame škody však boli oveľa vyššie. Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989.
Zdroj: TASR, SITA
