Slovensko si pripomína 25. výročie Sviečkovej manifestácie. Dňa 25. marca 1988 vtedajšia Štátna bezpečnosť brutálnym spôsobom rozohnala pokojné zhromaždenie zhruba dvoch tisíc ľudí na bratislavskom Hviezdoslavovom námestí.
Pokojne sa tam modlili za náboženskú slobodu a dodržiavanie ľudských práv, ktoré vtedajší režim potláčal. Pri príležitosti 25. výročia Sviečkovej manifestácie v bratislavskom Múzeu zločinov a obetí komunizmu odhalili Múr nenápadných hrdinov.
„S pocitom zodpovednosti za uchovanie odkazu nenápadných hrdinov pre mladšie generácie s cieľom napomáhať spravodlivosti, šíreniu základných hodnôt a zásad prirodzeného práva, a tak brániť nastoleniu nových totalít vo vedomí vďaky a s úctou voči tým, ktorí sa pričinili svojimi obeťami a utrpením o viac slobody a demokracie.“ Takéto je posolstvo Múru nenápadných hrdinov. Odkaz inštalácie, ktorá má pripomínať obete totalitných režimov, ako aj udalosti z 25. marca 1988 počas Sviečkovej manifestácie na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Na vodné delá, obušky ale aj potrebu ísť a nevzdať sa hrozbe postihov za prejavenie názoru si spomínajú aj účastníci Sviečkovej manifestácie, ktorí si odhalenie múru prišli pozrieť. Jozef Chren: „Štátna bezpečnosť nás chcela rozpŕchnuť, ale my sme sa zomkli do malého vretena, a nedali sme sa. Len ma postriekali. Ak nebudeme na to myslieť, ak nebudeme na to spomínať, ak nás to nebude ďalej viesť, táto spoločnosť bude trpieť.“
Marta Košíková: „Boli sme odhodlaní zúčastniť sa. Bol to krok do neznáma; nevedeli sme, ako to dopadne, ani koľko ľudí príde. Čakali sme. Keď sa o 18. h začala modlitba, najprv sa zdalo, že to bude pokojné, ale zrazu nabehli policajné autá aj s húkačkami, všetky naraz. Mám to zažité ako chvíľu napätia. Boli sme odhodlaní, že to vydržíme.“
Prvé tabule na Múre nenápadných hrdinov patria popredným osobnostiam tajnej cirkvi na Slovensku Vladimírovi Juklovi a Silvestrovi Krčmérymu.
Zdroj: RTVS
