Kríza slovenskej pravice

Kríza slovenskej pravice

Opozícia nemá za sebou dobrý rok. Je roztrieštená a nejednotná. Bez nového lídra sa jej nepodarí robiť serióznu politiku. „Obávam sa, či sa jej to bez nového lídra, ktorý by pripomínal Mikuláša Dzurindu v tom pozitívnom vydaní v rokoch 1996-98, podarí,“  myslí si politológ Peter Horváth.

Rok po voľbách sa  Richard Sulík zo strany Sloboda a solidarita zatiaľ ako líder necíti. Pravica podľa neho ešte nového “Dzurindu“ nemá. „To, že ho nemáme momentálne, neznamená, že nebude v dohľadnej budúcnosti,“ nešetrí optimizmom líder liberálov. Predseda strany Most-Híd Béla Bugár chce najskôr zadefinovať, čo to opozícia vlastne je a až potom hľadať lídra. „Dá sa považovať, povedzme, Matoviča a Obyčajných ľudí a nezávislé osobnosti za opozíciu?“ pýta sa  podľa aktuálneho prieskumu Polis tretí najdôveryhodnejší slovenský politik.

Vodcu zatiaľ nenašli ani ostatní predsedovia opozičných strán. Každý z nich ale opakuje, že pravica sa musí spojiť. Jediný, kto priznal takúto ambíciu, je zatiaľ Daniel Lipšic z Novej väčšiny: „Samozrejme, že sa uchádzame o to byť lídrom opozície, ale o tom rozhodnú ľudia.“

Ako to vyzerá s opozíciou rok po voľbách? Z piatich opozičných strán sa stalo takmer osem subjektov. Liberáli sa rozdelili na polovicu a lídrov majú hneď dvoch. Kresťanských demokratov opustili traja poslanci, ktorí sa rozdelili na Lipšicovu Novú väčšinu a Procházkovu Alfu. O odchode sa hovorí aj v SDKÚ-DS. Stále nie je jasné, či Lucia Žitňanská a Miroslav Beblavý v strane zostanú. Posledné stretnutia opozičných strán zatiaľ naznačujú, že nebude jednoduché sa zjednotiť.

Zdroj: RTVS

Martin Haraj

Živé vysielanie ??:??

Práve vysielame