Slovensko sa v minulom roku opäť o krok priblížilo k dlhodobo udržateľným verejným financiám. Stále je však od želaného stavu ďaleko a takisto nie všetky faktory, ktoré k tomuto zlepšeniu prispeli, možno vnímať pozitívne. Konštatuje to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vo svojej novej Správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií.
Hlavným dôvodom zlepšenia dlhodobej udržateľnosti verejných financií je podľa rady pokles deficitu verejných financií aj po očistení o dočasné vplyvy oproti roku 2012. Konsolidácia spolu s reformou výsluhových dôchodkov silových rezortov tak zlepšili hodnotu ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti v minulom roku z pôvodných 4 % hrubého domáceho produktu na 3 % výkonu ekonomiky. Tento ukazovateľ znamená, že Slovensko by potrebovalo okamžite zlepšiť hospodárenie verejnej správy o 3 % hrubého domáceho produktu, aby dlh verejnej správy o 50 rokov nebol vyšší ako 50 % výkonu ekonomiky. Naopak, ak by zostal zachovaný súčasný stav a neprijímali by sa žiadne opatrenia, dlh verejných financií by hypoteticky v roku 2063 dosiahol 269,1 % hrubého domáceho produktu. Ako uviedol šéf rozpočtovej rady Ivan Šramko, vláde sa v minulom roku podarilo znížiť primárny štrukturálny deficit, teda schodok očistený o cyklické vplyvy, jednorazové opatrenia a tiež o úrokové náklady, ktorý zároveň zohľadňuje aj hospodárenie štátnych podnikov a centrálnej banky, z 2,6 % hrubého domáceho produktu na 0,3 % výkonu ekonomiky. Práve tento ukazovateľ je pritom pre posudzovanie dlhodobej udržateľnosti zaujímavejší, ako samotný deficit rozpočtu verejnej správy. Zároveň však Ivan Šramko upozorňuje, že tento výsledok sa dosiahol aj v dôsledku faktorov, ktoré sa nemusia v budúcnosti opakovať a zároveň môžu negatívne vplývať na budúci vývoj ekonomiky. ”Ide predovšetkým o nečerpanie výdavkov súvisiacich s eurofondmi, výrazný pokles kapitálových výdavkov samospráv oproti rozpočtu alebo o presun aktív sporiteľov do Sociálnej poisťovne,” povedal. Negatívne treba podľa neho hodnotiť aj fakt, že hrubý verejný dlh vlani prekročil ďalšiu hranicu dlhovej brzdy na úrovni 55 % hrubého domáceho produktu. Rozpočtová rada však aj v druhej správe o dlhodobej udržateľnosti verejných financií môže skonštatovať, že sa k cieľu približujeme, aj keď je stále vzdialený. ”Sme zhruba na polceste. Ešte stále máme v ekonomike alebo v rozpočte zabudované elementy, ktoré vytvárajú dlhodobo dosť výrazné nerovnováhy,” skonštatoval člen rady Michal Horváth. K hromadeniu dlhu v súčasnosti okrem úrokových nákladov stále prispievajú najmä výdavky citlivé na demografiu.
Zdroj: SITA
