Slovensko s ďalšími piatimi štátmi Európskej únie vystupuje z takzvanej procedúry nadmerného deficitu. Oznámila to Európska komisia. Znamená to, že podľa Bruselu v najbližšom období dokážeme udržať náš deficit pod troma percentami HDP. Podľa európskej exekutívy však hospodárstvo 28-čky naďalej ohrozuje vysoká nezamestnanosť, daňové úniky či starnutie populácie.
Rozhodnutie Európskej komisie privítal aj minister financií Peter Kažimír. ”Slovensko si jednoznačne zaslúžilo vystúpiť z procedúry nadmerného deficitu. Podarilo sa nám totiž zlepšiť fungovanie štátu a verejné financie sme stabilizovali. Aj v tomto, aj v budúcom roku bude deficit rozpočtu nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu,” vyhlásil na tlačovej konferencii. Zároveň potvrdil, že opätovné zaradenie Slovenska do procedúry po jesennej notifikácii v prípade, že by nová metodika ESA2010 zdvihla deficit späť nad 3 percentá, nehrozí. Komisia totiž pre hodnotenie vlaňajšieho hospodárenia berie za záväznú jarnú notifikáciu a taktiež posledné prognózy, ktoré hovoria, že Slovensko vlani ani v ďalších rokoch deficit nad 3 % výkonu ekonomiky mať nebude. Najbližšie tak bude Brusel naše verejné financie hodnotiť až na jar budúceho roku za rok 2014. Minister financií pritom nepochybuje, že schodok verejných financií sa pod referenčnou hodnotou udrží aj v tomto roku.
Opozičná SDKÚ-DS síce priznáva, že vystúpenie z procedúry nadmerného deficitu sa očakávalo, môže však podľa nej prekryť neschopnosť vlády šetriť na sebe a realizovať potrebné zmeny. ”Cena, za ktorú vystupujeme z procedúry nadmerného deficitu je vysoká a skladajú sa na ňu všetci občania,” konštatuje predseda strany SDKÚ-DS Pavol Frešo s tým, že prekročenie tretieho pásma dlhovej brzdy znamená aj zmrazovanie komunálnych rozpočtov. Vláda pritom podľa neho nešetrí na sebe, ale zdiera ľudí. Tvrdí, že až vyše 90 % z konsolidačných opatrení v minulom roku zaplatili občania na daniach, odvodoch a poplatkoch.
Slovensko bolo zaradené do procedúry nadmerného deficitu v roku 2009 po tom, čo sme do Bruselu avizovali schodok verejných financií na úrovni vyše 6 % hrubého domáceho produktu. Ten bol však dodatočne ešte navýšený až k 8 % výkonu ekonomiky. Ako lehota na zníženie deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu bol stanovený rok 2013. Vlani sa napokon podľa poslednej jarnej notifikácie Eurostatu podarilo schodok stlačiť na 2,8 % hrubého domáceho produktu a v ďalších rokoch by sa mal naďalej držať pod referenčnými 3 %. Okrem Slovenska mali vlani konečný termín na skresanie nadmerného schodku aj ďalšie štyri krajiny a to Česká republika, Dánsko, Rakúsko a Belgicko. Všetkým štyrom sa podarilo z procedúry vystúpiť spoločne s nami. V procedúre naďalej zostávajú ďalšie krajiny, ako Slovinsko či Španielsko. Ak by Slovensko nesplnilo cieľ zníženia deficitu a Brusel by lehotu neposunul, hrozili by nám aj sankcie. Tie sú stanovené ako neúročený vklad do Európskej únie vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu a zároveň desatina rozdielu medzi skutočným schodkom a referenčnou hodnotou 3 % hrubého domáceho produktu. Túto pomernú časť sankcie by pritom mohla rada krajine ukladať aj ďalšie roky. Pri ďalšom nedodržaní stanovených rámcov by potom mohla Európska rada rozhodnúť o premenení uvedených vkladov na skutočnú pokutu. V prípade korekcie nadmerného deficitu by naopak podľa stanovených pravidiel sankcie zrušila. Ako doplnil minister financií Peter Kažimír, zotrvanie v tomto režime by okrem toho mohlo znamenať aj zvýšenie nákladov na správu štátneho dlhu.
Zdroj: SITA
