Vo francúzskej Normandii vyvrcholili spomienkové akcie na jednu z najdôležitejších operácií v druhej svetovej vojne. Vylodenie spojencov na pobreží nacistami okupovaného Francúzska významne prispelo ku konečnej porážke Nemecka.
Nemecké velenie sa na možnosť spojeneckej invázie pripravovalo dlhodobo. Začiatkom júna 1944 ju však Adolf Hitler očakával v oblasti Calais, najbližšie k britskému pobrežiu. Útok na pláže v Normandii 6. júna 1944 Nemci považovali len za akúsi klamlivú vojenskú operáciu. "Preto neboli do Normandie presunuté obrnené jednotky nemeckej 15. armády z priestoru Pas-de-Calais, ktoré mohli zohrať rozhodujúcu úlohu v boji so spojeneckými inváznymi silami," uviedol pre TASR vojenský historik Peter Šumichrast z Vojenského historického ústavu .
Keď nemecké velenie pochopilo, o čo naozaj ide, spojenci mali na pobreží už vybudované predmostia hlboké dva–deväť kilometrov, do ktorých neustále prisúvali ďalšie sily a prostriedky. „Na konci najdlhšieho dňa sa v Normandii nachádzalo 176.000 spojeneckých vojakov s výzbrojou, výstrojom a ostatným materiálom nevyhnutným na vedenie bojovej činnosti," konštatuje historik.
Vylodenie v Normandii podporovali zo vzduchu aj českí a slovenskí letci v rámci 134. čs. stíhacieho krídla a 311. čs. bombardovacej perute britského Kráľovského letectva. "Naši stíhači počas prvého dňa vykonali spolu 144 bojových štartov v súhrnnom čase 281,15 operačných hodín," uvádza Šumichrast. Ich úlohou bolo poskytnúť leteckú ochranu inváznym vojskám pred prípadným útokom nepriateľského letectva. "Nepriateľská letecká činnosť však až do neskorých nočných hodín nebola v priestore operačného nasadenia čs. letcov zaregistrovaná. Čs. bombardovací letci 311. čs. bombardovacej perute vzlietli z letiska Predannack spolu päťkrát, keď počas tohto dňa postupne vyštartovalo na vojnové nebo päť lietadiel B-24 Liberator s úlohou pátrať po nemeckých lodiach a ponorkách. Tak ako vo vzduchu nad inváznym priestorom, ani na mori nebola zo strany čs. letcov zaznamenaná žiadna aktivita," dodáva historik Peter Šumichrast.
Medzi čestnými hosťami osláv 70. výročia vylodenia spojencov v Normandii na pláži Sword boli stovky veteránov, najmä z Veľkej Británie, USA, Kanady, Francúzska, ale aj zo Slovenska.
Dnes 90 ročný Ondrej Bubniak žil s rodičmi vo Francúzsku, kde sa vysťahovali za prácou. Na začiatku vojny a aj počas nej ešte študoval na gymnáziu. Už vtedy sa však zapájal do odbojovej činnosti proti okupantom. Bol dobrovoľníkom v partizánskej skupine v rámci Organizácie ozbrojeného odboja (ORA). Neskôr bol zaradený aj do paradesantného práporu Francúzskych vojenských síl vnútorného odboja (FFI). V zoznamoch príslušníkov jednotiek bol ako dobrovoľník podľa dostupných dokumentov od 8. júna 1944 do 15. júna 1945. Ondrej Bubniak sa s rodinou vrátil do Československa v roku 1946.
Štefan Miklánek, dnes 92 ročnýnositeľ francúzskeho Rádu čestnej légie, odišiel zo Slovenska po obsadení Poľska hitlerovským Nemeckom s cieľom dostať sa do Francúzska k československým jednotkám. Po obsadení Francúzska nemeckou armádou časť divízie nalodili v júli 1940 na britské lode a prepravili do Liverpoolu. "Ochraňovali sme britské pobrežie až do vylodenia spojeneckých armád v Normandii, " povedal Štefan Miklánek, ktorý sa po skončení druhej svetovej vojny vrátil na Slovensko. Rodák z Nového Mesta nad Váhom sa odsťahoval za prácou napokon do Popradu.
Medzinárodná spomienková ceremónia k 70. výročiu vylodenia spojencov v Normandii sa uskutočnila v piatok, 6. júna, na pláži Sword vo francúzskom. Na základe pozvania francúzskej hlavy štátu Francoisa Hollanda sa na zúčastnil aj prezident Ivan Gašparovič.
Zdroj: RTVS + Pravda + TASR + SITA
