Európsky súd pre ľudské práva vyslal signál pre všetkých, ktorí sa snažia štátne občianstvo využiť na očiernenie Slovenska doma aj v zahraničí, že strata občianstva nie je o ľudských právach. Tvrdí to ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí na základe jednomyseľného rozhodnutia súdu o sťažnosti ”dvoch bývalých slovenských občanov”, ktorých pred súdom zastupoval maďarský právnik Zoltán Lomnici vo veci straty štátneho občianstva SR.
Ako sa v stanovisku rezortu diplomacie píše, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že sťažovatelia sa pre maďarské štátne občianstvo rozhodli dobrovoľne v čase, keď platili predmetné ustanovenia zákona o štátnom občianstve SR. Rozhodnutie podľa rezortu potvrdzuje dlhodobo zastávanú pozíciu Slovenska v tom, že nie je možné prepájať stratu štátneho občianstva na základe výslovného prejavu vôle s otázkou porušenia ľudských práv.
Súčasné znenie zákona o občianstve, ktoré umožňuje stratu štátnej príslušnosti, presadila v roku 2010 vláda Róberta Fica ako reakciu na maďarský zákon o dvojakom občianstve. Ten totiž umožnil, aby občianstvo Maďarska získali všetci ľudia, ktorých predkovia žili v Uhorsku a ovládajú maďarčinu. Kabinet Ivety Radičovej chcel zákon upraviť, ale zmenu sa presadiť nepodarilo. Rezort vnútra pripravuje novelu zákona o občianstve, spolupracuje s rezortom diplomacie a tiež Radou Európy či Vysokým komisárom OBSE pre národnostné menšiny.
Ako by mohla legislatívna zmena vyzerať, naznačil ešte vlani minister vnútra Róbert Kaliňák. Udeľovanie občianstva by malo byť naviazané na trvalý pobyt. ”Znamená to, že aj občan Slovenskej republiky môže nadobudnúť maďarské občianstvo a nestratí slovenské za predpokladu, že má trvalý pobyt v Maďarsku a získa občianstvo na základe tohto pravidla, nie na základe národnej príslušnosti, ale na základe tohto pravidla, ktoré je vo všetkých štátoch všeobecne uznávané,” povedal Kaliňák v decembri.
Zdroj: SITA