Viac ako dva milióny voličov, takmer tritisíc miest a obcí a vyše 23-tisíc obsadzovaných funkcií. Slovensko má za sebou spojené komunálne a krajské voľby. Z organizačného hľadiska najrozsiahlejšie voľby v krajine, pri ktorých ľudia rozhodujú nielen o starostoch a primátoroch, ale aj o zložení miestnych a krajských zastupiteľstiev.
A výsledky ukázali, že Slováci sa vo väčšine prípadov rozhodli pre kontinuitu. Všetci ôsmi predsedovia samosprávnych krajov obhájili svoje mandáty. Hoci reprezentujú rôzne politické prúdy, voliči im dali dôveru na ďalšie štyri roky.
Vo vedení ôsmich krajských miest nastanú tri personálne zmeny. Nového primátora budú mať Košice a Trenčín, novú primátorku Trnava. Vôbec prvá žena na čele tohto mesta dosiahla historický úspech: žiaden z jej predchodcov nezískal toľko hlasov. Podobne aj v inom krajskom meste, Trenčíne, doterajšieho primátora vystrieda jeho zástupca.
V Košiciach sa zrodilo jedno z najväčších prekvapení. Pomerne výrazne uspel Ladislav Lörinc. No a v Bratislave presvedčivo obhájil mandát Matúš Vallo so ziskom viac ako 64 percent hlasov.
Najvýraznejší trend však vidno mimo veľkých miest. Nezávislí kandidáti získali po prvý raz väčšinu starostovských a primátorských postov. Uspeli vo viac ako polovici samospráv, pričom pred dvadsiatimi štyrmi rokmi ich podiel dosahoval iba približne tretinu.
V menších sídlach sa darilo aj stranám vládnej koalície. Najviac starostov (258) má opäť Hlas-SD, o niečo menej ich získal Smer-SD. Najsilnejšia parlamentná opozičná strana Progresívne Slovensko má iba dvoch vlastných starostov.
Voľby zároveň odhalili aj problém slovenskej komunálnej politiky. Vo viac ako tisícke obcí nemal kandidát na starostu žiadneho súpera. Obyvatelia si teda nemali z koho vyberať.
Volebná účasť oproti minulým voľbám vzrástla. V komunálnych voľbách dosiahla 48 a pol percenta, v krajských necelých 47 percent.
Výsledky okrem iného ukázali, že pri rozhodovaní o vedení miest a obcí slovenskí voliči nehľadia iba na politickú príslušnosť. Dôležitú úlohu zohrávajú hlavne konkrétni kandidáti a ich práca v samospráve.
*
Slovensko je o čosi bližšie k pravdepodobne najväčšiemu obchodu v histórii krajiny. Americká spoločnosť Westinghouse bude najbližších šesť mesiacov pracovať na štúdii, ktorá posunie vpred inžinierske, licenčné a projektové činnosti pre výstavbu reaktora AP1000 v areáli jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice.
Časť nákladov na štúdiu zafinancuje americké ministerstvo zahraničných vecí. Dohodu podpísali na Úrade vlády zástupcovia spoločností, ktoré riadia obchod za oba štáty, chargé d’affaires veľvyslanectva Spojených štátov Courtney Kline a tiež premiér Robert Fico: "Politická vôľa vlády, ktorú vediem, je úplne jasná: postaviť nový jadrový zdroj o výkone 1 100 MW. Máme záujem spolupracovať na báze vzájomného rešpektu, na báze plného využitia kapacít Slovenskej republiky, na báze využitia plných skúseností, ktoré Slovenská republika má s jadrovou energetikou."
Parlamentná opozícia vyzvala vládu aj americkú ambasádu, aby zverejnili výšku podpísanej zmluvy. Ivan Štefunko z progresívneho Slovenska: "Budeme robiť všetko pre to, aby tento proces nebol nezvratný. A ako spojená opozícia a do budúcna aj ako koalícia budeme tento projekt veľmi vážne preverovať."
Podľa americkej strany je vklad Spojených štátov v tomto kroku necelých 5 miliónov eur. Predseda slovenskej vlády avizoval, že budúci reaktor bude v plnom vlastníctve Slovenskej republiky. Cenovú ponuku ukáže najbližšia štúdia, odhadovaná suma sa môže vyšplhať aj presiahnuť 15 miliárd eur.
*
Vedci zo Žilinskej univerzity predstavili v Ženeve výsledky výskumu predného brzdového svetla na pôde pracovnej skupiny Európskej hospodárskej komisie OSN. V reálnej premávke testovali technológiu na viac ako 3-tisíc automobiloch, ktoré spolu najazdili vyše 38 miliónov kilometrov. Podľa prezentovaných výsledkov bola nehodovosť vozidiel vybavených predným brzdovým svetlom nižšia približne o 12 percent. Slovenskí výskumníci teraz pripravujú návrh na zmenu medzinárodných predpisov.
*
Slovenská astrobiologička Michaela Musilová sa stala členkou pripravovanej medzinárodnej vesmírnej misie ECM1. Ide o súkromnú európsku suborbitálnu misiu, ktorá by sa mala uskutočniť v roku 2027. Na palube by mali byť zástupcovia Česka, Slovenska, Poľska a Nemecka.
Michaela Musilová, ktorá v minulosti viedla desiatky simulovaných misií na Mars a Mesiac, bude zodpovedná za vedecký program. Ak sa let uskutoční, mohla by sa stať prvou Slovenkou vo vesmíre.
*
Jedným z viacerých vyvrcholení osláv stého výročia rozhlasového vysielania na Slovensku bol galakoncert Symfonického orchestra Slovenského rozhlasu. Popri dielach Jána Levoslava Bellu, Alexandra Moyzesa, Ilju Zeljenku, Antonína Dvořáka či Svetozára Stračinu zazneli melódie Gejzu Dusíka, Bartolomeja Urbanca, Mira Žbirku a ďalších. Slovenský rozhlas ich po desaťročia vysielal, nahrával a vracal poslucháčom v nových podobách. Sto rokov rozhlasu je storočím hlasov, melódií a príbehov, ktoré vstupovali do životov poslucháčov a postupne sa stali súčasťou kultúrnej pamäti.
Zdroj: STVR, TASR
