Spravodajský prehľad týždňa
Máte problém s prehrávaním? Nahláste nám chybu v prehrávači.
V Bratislave spoločne zasadali slovenská a česká vláda. Premiér Robert Fico vyzdvihol výnimočnú úroveň vzájomných vzťahov oboch krajín, význam spoločného postupu pri presadzovaní národnoštátnych záujmov v Európskej únii a potrebu aktívnejšej európskej diplomacie pri hľadaní mierového riešenia vojny na Ukrajine. Zároveň vyhlásil, že Slovensko nepodporí žiadny finančný dar ani pôžičku pre našich východných susedov. Reagoval tak na nemeckého kancelára Fridricha Merza, ktorý v liste adresovanom predsedovi Európskej rady Antoniovi Costovi naznačil zablokovanie úniového rozpočtu zo strany Nemecka, ak sa lídri nedohodnú na ďalšom financovaní pomoci Ukrajine. Robert Fico ho obvinil z vydierania: "Využijeme mechanizmus takzvaný opt-out, to znamená, ak to chce niekto iný urobiť, nech sa páči, ja predsa nemôžem brániť Nemecku, ak má veľa peňazí, Francúszku a ďalším, aby dali Ukrajine penizea, nech dajú."
Aj český premiér Andrej Babiš vyslovil podporu jednotnej diplomatickej stratégii Európskej únie: "Evropa musí být politickým aktérem, který aktivně přispívá k ukončení tohoto konfliktu, nikoliv pouze finančním příspěvkem, který hradí jeho důsledky."
Okrem Ukrajiny našli obaja lídri zhodu ohľadom systému emisných povoleniek ETS, ktorý by sa podľa plánov Únie mal od roku 2028 týkať nie len veľkých podnikov, ale aj domácnosti. Podľa premiérov Slovenska a Česka to vo svetle súčasnej ekonomickej situácie nie je správny krok, keďže by ešte viac finančne zaťažil bežných občanov. Veria preto, že sa im na úrovni Vyšehradskej štvorky podarí poslať Bruselu list s výzvou na prehodnotenie celého mechanizmu.
*
Obyvatelia takmer štyroch desiatok obcí na juhu Stredného Slovenska sú odkázaní na núdzové zásobovanie vodou, ktoré zabezpečuje armáda. Nie sú napojené na verejný vodovod a väčšina studní tam v posledných mesiacoch vyschla. Hlavný zdroj pitnej vody v regióne, vodárenská nádrž Klenovec, by už ďalšie desiatky dedín nedokázala zásobovať. Štát preto navrhuje iné riešenia. Vysvetľuje minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak: "V 38 obciach pre 20 000 obyvateľov by sa spravilo v rámci tejto vzniknutej krízovej situácie 38 vrtov, v súčinnosti s týmto ruka v ruke by Vodohospodársky podnik mal v jednotlivých tokoch zabezpečiť zdvihnutie hladín, to ide teraz o tie rôzne hrádze, hrádzky."
Reaguje starosta jednej z dotknutých obcí Dubovec Ladislav Lőkös: "Na začiatok je to dobré, vyrieši to aktuálny problém, z dlhodobého hľadiska bude treba tiež ešte to doriešiť, proste potrebujeme, keď sa to technicky dá, aby vodovod sa dostala do tých obcií."
*
Vládna koalícia stratila v parlamente väčšinu. Ukázalo to hlasovanie o systéme benefitov pre spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Za novelu Trestného poriadku hlasovalo len 75 z celkovo 150-tich poslancov parlamentu. Ide o dôsledok sporu medzi exministrom životného prostredia Tomášom Tarabom a stranou SNS, ktorá ho do funkcie navrhla a neskôr hlasovala za jeho odvolanie.
*
Automobilka Kia pri Žiline uvažuje o zmene výrobnej stratégie. Informoval o tom juhokórejský denník Seoul Economic Daily s odvolaním sa na výkonného viceprezidenta a finančného riaditeľa spoločnosti Kia Kim Seung-juna. Citujeme: "Zvažujeme, že celú výrobu elektromobilov presunieme na Slovensko a modely so spaľovacími motormi budeme exportovať z Kórey. Keď sa to potvrdí, budeme podľa toho postupovať."
Fabrika v Tepličke nad Váhom je jedinou továrňou značky Kia v Európe. V budúcnosti by tak mohol zohrať významnú úlohu v európskej stratégii automobilky. Spaľovacie vozidlá by sa však do Európy, naopak, dovážali. Úvahy môžu súvisieť s návrhom Európskej únie podporovať domácu výrobu - hovorí riaditeľ Slovenskej asociácie pre elektromobilitu Patrik Križanský: "Očakávame, že v decembri, ak sa schváli nové nariadenie, tak bude platiť to, že automobilka potrebuje vyrábať v EÚ, aby dostala Made in EU pečať budete ju potrebovať preto, aby vôbec firma, ktorá napríklad používa takéto auto, získala napríklad daňové úľavy alebo mohla využívať to auto ako dnes s daňovými odpismi."
*
Odborový zväz hasičov upozorňuje na pokles príjmov v zbore po zavedení kratších pracovných služieb. V otvorenom liste ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi zväz píše, že hasiči mesačne prídu o stovky eur a žiada riešenia. V súčasnosti majú hasiči 24-hodinové služby pozostávajúce zo 17 hodín aktívnej služby a ďalších sedem hodín nočnej pohotovosti. Po novom by však mali byť služby 12-hodinové. Podľa hasičských odborárov prechod na kratšie služby znamená pokles príjmu o 250 eur.
Ministerstvo vnútra tvrdí, že prechod z 24-hodinových služieb na 12-hodinové sa týka iba dvoch hasičských staníc, a to v Košiciach a Banskej Bystrici. Podľa hovorcu rezortu Mateja Neumanna bola otázka 24-hodinových služieb a služobnej pohotovosti predmetom viacerých súdnych sporov: "Súčasné vedenie preto spojilo zvýšenie náhrad za služobnú pohotovosť s postupnými krokmi k zmene systému služieb. Základnou požiadavkou zostáva nepretržitá pripravenosť hasičského a záchranného zboru chrániť životy, zdravie majetok ľudí."
Opozícia prístup rezortu kritizuje. Exminister vnútra Roman Mikulec z Hnutia Slovensko poukazuje na to, že na hasičov sa nemyslí: "Napríklad minister obrany Kaliňák bude dávať vojakom zadarmo dopravu, budú mať zadarmo zdravotnú starostlivosť, dokonca aj pre svojich rodinných príslušníkov. Sa pýtam, kde sú hasiči, kde sú policajti, kde sú horskí záchranári?"
*
Jedenásty november ako Deň vojnových veteránov si červeným makom pripomenuli aj ľudia na Slovensku. Na pietnom akte na vojenskom cintoríne v bratislavských Kopčanoch sa zúčastnil aj účastník Slovenského národného povstania Branislav Tvarožek. Upozornil na to, že mladá generácia venuje málo pozornosti histórii a ľuďom, ktorí ju svojimi činmi formovali: "Nevedia, moje osobné skúsenosti, nevedia, kto je Štefánik, nevedia, čo je 28 október 1918."
Zdroj: STVR, TASR