Oslavy nestačia, k odkazu solúnskych bratov sa najlepšie dostaneme cez tvorivé pretváranie ich diela. V relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy sa na tom zhodli duchovní viacerých spoločenstiev. „Deje sa tu niečo nové“ , tvrdí kazateľ Cirkvi bratskej Daniel Pastirčák. Konštantín a metod sa podľa neho vymaňujú zo zovretia obyčajného politicko-ideologického používania. Daniel Pastirčák: „Myslím, že na Slovensku sa konečne začína o Cyrilovi a Metodovi hovoriť v širšom kontexte. Oni totiž predstavujú v niečom úplne opačný princíp, ako sme tu o nich zvykli rozmýšľať, že to je nejaký základ našej národnej identity.“
Cestou k zmene k ich vnímaniu je podľa neho tvorivý prístup k tomu, čo po solúnskych bratoch zostalo. Sám prebásnil Proglas do modernej reflexie, navyše pre deti a ich rodičov. „My vždy potrebujeme nájsť nový kultúrny jazyk na to, aby sme vyjadrili tie hlboké duchovné pravdy, ktoré inak, ak ich ponecháme v starobylom, biblicky uzavretom jazyku, tak ich ľudia neobjavia.“
Širší, ako úzko národný pohľad, je podľa katolíckeho kňaza a publicistu Mariána Gavendu pri solúnskych bratoch aj dielom Jána Pavla II. Už v roku 1980 ich dal do pozornosti Európy ako ich spolupatrónov. „To bolo vyznačenie, ale bolo skôr programové. Chcel ním poukázať na to, že tu je akási ponuka, ktorá je ponad slovanský svet a má čo povedať súčasnej Európe.“
Václav Malý, bývalý disident a dnes pražský pomocný biskup, sa vrátil k roku 1985 a pamätnej oslave 1100-ročnice smrti Metoda na Velehrade. Už tam sa, podľa neho, rodila sloboda, ktorá zostáva dodnes výzvou: “Ako výzvu, aby sme boli slobodní v tom dobrom zmysle slova.“
