Dohovor zavádza aj definíciu kazetovej munície. Kazetová munícia, nazývaná aj kontajnerová, obsahuje stovky menších bômb, ktoré sa po zhodení z lietadiel alebo odpálení delostrelectvom rozptýlia na širokej ploche. Jej negatívom je jej malá presnosť, veľký rozptyl a vysoký počet nevybuchnutých pozostatkov. Tie sa potom veľmi ťažko lokalizujú a odstraňujú, čím sa stávajú smrtiacim nebezpečenstvom pre civilné obyvateľstvo, pretože pri akejkoľvek manipulácii s nimi - i náhodnej môžu kedykoľvek explodovať.
Dohovor bol schválený na diplomatickej konferencii v Dubline v máji 2008. Zúčastnilo sa na nej 107 krajín, vrátane Slovenska. Následne na konferencii v Oslo ho podpísalo 94 krajín zo 125 zúčastnených štátov. Na zničenie skladových zásob dohovor vyčleňuje časové obdobie ôsmich rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť o ďalšie štyri a štyri roky .
Pre Slovensko by tak od 1. januára budúceho roka boli záväzné jednotlivé články, ktoré napríklad zakazujú používať kazetovú muníciu, ako aj jej vývoj, výrobu, či skladovanie. To sa v primeranej miere uplatní na letecké bomby malého kalibru, ktoré sú skonštruované tak, aby boli rozptýlené či vypustené zo zásobníka pripevneného k lietadlu. Dohovor sa netýka mín. Na zničenie skladových zásob je stanovených osem rokov, ktoré je možné vo výnimočnom prípade predĺžiť na 16 rokov.
Podľa informácii Ministerstva obrany SR, bolo doteraz zničených 74 kusov munície Agát a jedna bombová skriňa RBK. V zásobách ozbrojených síl sa nachádza celkovo 764 kazetových bômb a rakiet, v ktorých je ďalšia submunícia. S raketami bude zničená aj ich pohonná časť. Náklady na likvidáciu sa odhadujú na 5,5 milióna eur, ukončená by mala byť do roku 2023.
Dokument nadobudol platnosť 1. augusta 2010. Na základe rozhodnutia vlády sa Slovensko nepripojilo k prvých signatárom. K 2. januáru tohto roka sa ho zaviazalo rešpektovať 116 štátov, a to vrátane takých, ktoré kazetovú muníciu držia, vyrábajú a používajú. Ratifikačný proces ukončilo 89 krajín.
Zdroj: TASR
