Poslanec tvrdil, že nie všade si s patričnou úctou vážime pamiatku tých, ktorí v bojoch 2. svetovej vojny zahynuli. "Veľa našich spoluobčanov sa stará o pomníky a pamätné miesta bojov 2. svetovej vojny, ale mnohé boli po roku 1989 zanedbané," uviedol Jasaň v dôvodovej správe.
Jeden z takýchto pamätníkov je aj na Dukle. "Toto miesto bolo strategickým v 20. storočí. V 1. svetovej vojne sa tu odohrali ťažké boje medzi ruským a rakúsko-uhorským vojskom. Pamiatkou na tieto boje sú dnes cintoríny padlých vojakov v Ladomírovej, Svidníku, Vyšnom Mirošove, Dubovej, Jurkovej Voli, Cernine a v ďalších podduklianských obciach," menoval poslanec.
Tento priesmyk sa stal aj dejiskom vojenskej operácie 2. svetovej vojny, ktorou mali príslušníci Prvého československého armádneho zboru vstúpiť na rodnú hrudu. "Do začiatku Karpatsko-duklianskej operácie ho tvorilo vyše 16.000 žien a mužov. Z toho Slovákov bolo okolo 20 percent, Čechov 44 percent a Rusínov-Ukrajincov 24 percent. Bojovalo sa doslova o každý meter pôdy na horských cestičkách a úzkych priechodoch vo veľmi ťažkom teréne. Konečný prielom nemeckej obrany sa podaril až po mesiaci, 6. októbra 1944," dodal Jasaň.
V minulosti sa 6. október oslavoval ako Deň Československej ľudovej armády. V budúcnosti bude tento deń venovaný venovaný obetiam Dukly.
Zdroj: TASR
